AhụikeỌrịa na Ọnọdụ

Ihe nwere ike ime site na mmụba nke imeju

Imeju dị anya site na akụkụ dị mkpa nke dị n'ahụ ahụ, ebe ọ bụ na ọ dabere n'ọnọdụ ya na usoro niile nke akụkụ ahụ anyị ga-arụ ọrụ nke ọma. A pụrụ iji ahụ a tụnyere ụlọ ọrụ kachasị kemịkal, nke vitamin, bile na hormones na-emepụta. Ọ bụ mgbe ị na-agafe na imeju na ọbara na-ekpochapụ ihe niile na-edozi ahụ.

Nsogbu ọ bụla na imeju na-emetụta ọnọdụ ahụ dum. Na oge mgbe imeju kwụsịrị ịrụ ọrụ ndị e kenyere ya, ọ malitere ịmalite ngwa ngwa ma ọ bụ ibelata nha. Ọzọkwa amalite ịgbanwe Ọdịdị nke imeju, ọbara na ọ na slows ala, na pụrụ kpụrụ na cholestasis. N'ihi nsogbu imeju, toxins na-amalite ibubata n'ime ahụ, dị ka ọbara na-akwụsị nhicha, ihe mgbochi ahụ na-ebelata, onye ahụ wee malite inwe mwute.

Hepatomegaly - ya mere a na-akpọ nditat nke imeju. Ihe kpatara nke a nwere ike ịdị iche, ma n'agbanyeghị nke ha, ọ bụ mgbe niile na-egosi na ọ bụ ihe mgbagwoju anya. Ihe ịrịba ama dị otú ahụ nke oria a na-egosi na a ghaghị imeghasị ihe ngwa ngwa iji weghachi ahụike. Mgbe ịmụba ọnụ ọgụgụ nke imeju pụrụ iduga imeju ọdịda. Ọrịa a na-edugakwa n'ọnwụ.

Ịmalite imeju: mgbaàmà

Dị ka a na-achị, ọ gaghị ekwe omume ịchọta obere mmụba na ya na-enweghị nyocha dị omimi, ebe ọ bụ na ọ dịghị njikọ ọ bụla metụtara mgbaàmà: ọ bụghị ihe mgbu ma ọ bụ nkwarụ. Nchoputa na nke a siri ike.

Nkwa buru ibu na okejujujujujujujuju na-eme ka enwe mmetụta nke ike dị n'ime afọ, nke ga-akpagbu mmadụ mgbe niile. Ihe mgbaàmà dị oke mkpa nke na-emeghị ememe gụnyere:

- Jaundice;

- ọnwụ ọnwụ;

- nausea;

- ike na ike mgbe niile.

Enwere ike ịchọta imeju imeju site na dọkịta ma ọ bụrụ na enweghị nyocha mgbe ị na-eme nleta ahụike nkịtị na nnyefe, ma ihe kpatara ọrịa ahụ nwere ike ịpụta site na biopsy, nsonaazụ ule, ultrasound na ndị ọzọ. Na-agbalị ịchọta ihe onwe gị abụghị atụ aro.

Ịmalite ịmụba nke imeju: akpata

Ihe kpatara ya nwere ike ịbụ:

- ọgwụ (ọ dịghị ihe ijuanya ebe a, ebe ọ bụ na imeju na-alụ ọgụ dị ize ndụ n'ime ha);

- iche iche autoimmune ọrịa ;

- nsogbu mkpụrụ ndụ ihe nketa;

- toxins;

- ọrịa metabolic;

- etuto, yana cysts;

- okpu obi;

- Mgbochi nke veins n'ime imeju.

O nwekwara ike inwe ọtụtụ ihe kpatara ya.

Site na ndị na-aṅụbiga mmanya ókè na-ata ahụhụ mgbe nile, ebe ọ bụ na imeju onye na-aṅụbiga mmanya ókè, kwa ụbọchị ọ dị mkpa ịnyefe ibu karịa iwu ọtụtụ ugboro. Ọtụtụ afọ nke ụdị ndụ a nwere ike iduga n'eziokwu ahụ bụ na ahụ ahụ a jụrụ ajụ agaghị ata ahụhụ, ma jụ ịrụ ọrụ ọ bụla.

Ịbaba imeju: ọgwụgwọ

Usoro nlekọta ahụike na-ebelata iwepụ ihe kpatara nsogbu ahụ. N'ọnọdụ ọ bụla, onye ọrịa ahụ ga-edozi ụdị nri dịgasị iche iche, ebe ọ bụ na ọ ghaghị ịghaghachi ngwa ngwa ọ na-eri nanị nri na-enweghị abụba, nke na-adịghị enwe carbohydrates siri ike. Okwesiri iburu n'uche na ihe oriri agaghi adi nma, ma dika o bara uru. N'ezie, a na-egbochi mmanya na-aba n'anya.

Ọ bụ naanị ndị dọkịta chọrọ ka ọ bụrụ ọgwụ, ebe ọ bụ na usoro nlekọta na-ekwesịghị ekwesị ga-efu gị ọnụ, dị oke ọnụ. N'ọnọdụ ndị dị oke njọ, ọ ga-ekwe omume na ụlọ ọgwụ nke onye ọrịa ahụ.

Ụfọdụ ndị na-agbalị ịgwọ imeju na ọgwụgwọ ndị mmadụ. Nke a na-adị irè mgbe ụfọdụ, ma ị nwere ike ịchọta ntụziaka "nne nne" nanị mgbe nsogbu dị obere.

Similar articles

 

 

 

 

Trending Now

 

 

 

 

Newest

Copyright © 2018 ig.atomiyme.com. Theme powered by WordPress.