AhụikeỌrịa na Ọnọdụ

Egwu na oke n'ime mmadụ: akpata, mgbaàmà na ọgwụgwọ

Eleghi anya fungal ọrịa nke anụ nwere ike-atụle obere, ndị pathogens pụrụ imetụta ọ bụla nke ozu, gụnyere ebe nke mpụga genitalia. Ndekọ ọnụ ọgụgụ na-egosi na a na-achọ nsị dị mma na ụmụ nwoke karịa ọtụtụ mgbe karịa na mmekọahụ. Ntre nso idi udọn̄ọ emi, ndien didie ke enye ọfọn?

Akpụkpọ anụ na-acha ụra: ihe kpatara ya

O siri ike iche na isi ihe kpatara ọrịa ndị a bụ ọrịa nke sitere na mmalite. N'ọnọdụ ụfọdụ, microorganisms pathogenic na-esi n'aka onye ọrịa na-ebute onye ahụike mgbe ọ na-enwe mmekọrịta chiri anya, mmekorita, ịkekọrịta akwa akwa ma ọ bụ akwa akwa, yana ịga nleta nleta, baths na ọdọ mmiri.

Ma, n'aka nke ọzọ, ihe mberede nke mycosis nwere ike ijikọta ọnụ ọgụgụ mpaghara ma ọ bụ ọnụ ọgụgụ dum na ọgụ. A sị ka e kwuwe, akpụkpọ anụ na anụ mucous nke mmadụ na-ebi n'ime ọtụtụ microorganisms, nke na-amalite ịmalite ịdị na-arụsi ọrụ ike megide ọdịda nke ụba na ikike nchekwa nke mmadụ.

Na mgbakwunye, nkuku nke nwere ike ịba ụba ma mepụta naanị n'okpuru ọnọdụ ụfọdụ, karịsịa na ocha na ebe dị ọkụ. Ọ bụ ya mere ọrịa ahụ ji emetụta akpụkpọ anụ, gụnyere inguinal. Ihe ize ndụ na-agụnye mmụba na-arịwanye elu, ọrịa ụfọdụ nke usoro endocrine, nleghara anya nke iwu ndị ọcha, na ịkwalite ịkwado ihe eji emepụta ihe.

Olee otú ndị ero na ukwu na ndị ikom?

N'ezie, ọ naghị esiri ike iche na ọrịa na-efe efe, dịka ọ na-esonyere ihe mgbaàmà doro anya. Iji malite, nnukwu acha uhie uhie na-apụta n'anụahụ na mpaghara nke genitalia mpụga. Tinyere ero a na ndi mmadu na-esonyere ya site n'igbu ya, o bu ihe nwute, na mgbe ufodu obuna ihe nwute.

Dika ọrịa ahụ na-aga n'ihu, akpụkpọ ahụ na mpaghara ndị ahụ emetụtara na-akpọnwụ, gbajie agbaji, nke na-akpata ọbụna nsogbu. N'ọnọdụ ụfọdụ, ọkpụkpụ odo na-apụta n'elu, yana pustules na obere ọnyá.

Egwu na-eme ka ụmụ nwoke, dị ka a na-achị, na-egosi onwe ya na akpụkpọ anụ ahụ, perineum, gburugburu mkpịsị ụkwụ, mgbe a na-eme ihe na-adịghị na ya n'oge ọ bụla. Nanị mgbe ụfọdụ fungal ọrịa so site mbufụt nke apị na isi.

Kedu otu esi emeso nro n'osisi?

O doro anya na, na mbido mbụ, ọ dị mkpa ka ị gwa onye ọkachamara ahụ okwu. Iji mee nchọpụta ziri ezi, ọ na - ewepụsị akpụcha akpụkpọ anụ - mgbe ị na - enyocha nnyocha microscopic, ị nwere ike ịhụ mycelium ma ọ bụ colonies nke microorganisms pathogenic.

Ọgwụgwọ, dị ka a na-achị, dị ihe dị ka ọnwa 1-2. Nhọrọ nke ọgwụ ọjọọ na-adabere na ụdị pathogen na oke nke mgbaàmà ndị ahụ. Ọtụtụ mgbe, gels ma ọ bụ mmanụ dị iche iche na-eme maka ọgwụgwọ anụ ahụ. A na-ejikarị ndị na-agụnye clotrimazole, miconazole, terbinafine. N'ọnọdụ nke ọmịgha siri ike, ọ bụ ihe amamihe dị na ya iji ọgwụ ọgwụ ọjọọ na-eme ihe na-akpata ọgwụ ọjọọ. Mgbe ụfọdụ, ị ga-achọ ihe ọzọ ịṅụ ọgwụ ọjọọ. A na-atụ aro ka e jiri ebe antiseptic na ntụ ntụ na-emeso akụkụ ndị ahụ metụtara.

Similar articles

 

 

 

 

Trending Now

 

 

 

 

Newest

Copyright © 2018 ig.atomiyme.com. Theme powered by WordPress.