Home and FamilyIme

Ofufe Ọrịa nke nwa ebu n'afọ, chlamydia n'oge ime

Ugbu a, chlamydia bụ ihe kasị nkịtị na-efe efe na ọrịa ahụ nke na-ebute site ná mmekọahụ. Ọ dị ezigbo mkpa mgbe ọ bụ a nwaanyị ime ka a na-akpata enweghị nchịkwa na ọnọdụ na abnormalities na -emepe emepe nwa ebu n'afọ. Ka ihe atụ, chlamydia n'oge ime nwere ike na-isi ihe na-akpata ọrịa nke nwa ebu n'afọ, nakwa dị ka fallopian akpa, dapụtara na infertility ma ọ bụ ime ọpụpụ na nwanyi. N'ihi ya, na-akawanye njọ nke ọrịa na ụmụ nwaanyị dị ime nwere ike ime ka nsogbu:

- ọpụpụ ná mmalite nkebi;

- preterm nnyefe na mgbe e mesịrị nkebi;

- mmepe nke nwa ebu n'afọ nke ọrịa dị iche iche.

Chlamydia bụ kasị nkịtị na ndị mmadụ n'okpuru afọ iri afọ anọ, n'agbanyeghị na ha mmekọahụ na ebe obibi, na-egosipụta site na ihe mgbu na afo, ya mere, ọrịa bụ mfe mgbagwoju anya na ọrịa ndị ọzọ.

Abụkarị chlamydia n'oge ime emetụta genitourinary usoro, nwa ebu n'afọ na ya membranes, na ọrịa bụ na ọtụtụ mgbe na-adịghị na-egosipụta onwe atugharị, n'ihi ya, ọ na-esi ike nchọpụta. Ihe ka ọtụtụ n'ime ụmụ nwaanyị dị ime nke a bu oria na-emetụta ndị usoro nke nwa ebu n'afọ, si otú e a egwu egwu ka mmepe nke mụọla nwa conjunctivitis, oyi baa, pharyngitis, rhinitis, otitis, ma ọ bụ eriri afọ ọrịa. Nwaanyị ahụ nwere chlamydia n'ime ọbara n'oge ime pụrụ ibunye nwa site na omumu kanaal ma ọ bụ site na Plasenta. Naanị 10% nke ndị inyom na-adịghị hụrụ nsogbu nke afọ ime na ọnụnọ nke ndị dị otú ahụ na-efe efe.

Na-adịbeghị anya, ọrịa amalite enweghị ihe ọ bụla ihe mgbaàmà. Ya mere, ị ga-ibu ọrụ n'ihi na atụmatụ usoro nke afọ ime, ewepu-ekwe omume ibute a communicable ọrịa.

Ịchọpụta chlamydia afọ ime bụ kwe omume site microbiological na immunological nyochara nke ndu ihe n'otu oge na-eje ozi dị ka a orùrù si cervix, ikpu, si urethra, nakwa dị ka ọbara, mgbe ụfọdụ, nwere ike na-eduzi nnyocha na mmiri ọmụmụ.

Ọ dị mkpa ịmara na Chlamydia trachomatis n'oge ime metụtara nanị akụkụ ụfọdụ na nwaanyị ahụ ikpu ma ọ bụ nso glands odude. Na nke a, ndị cervix bụ nanị ire ọkụ, na bụrụ na nke ọrịa n'oge ime amalite purulent cervicitis, Bartolini, salpingitis, chorioamnionitis ma ọ bụ endometritis.

Ọgwụgwọ nke chlamydia na ụmụ nwaanyị dị ime bụ ojiji nke antimicrobial ọgwụ ọjọọ, na oke nke nke bụ nnọọ nta, ka ha wee nwee mmetụta dị njọ n'ahụ nwa ebu n'afọ na mmepe. Ọtụtụ mgbe na-eji maka nzube a amoxicillin ma ọ bụ erythromycin. Agbanyeghị, ị ga-aṅa ntị nke a nke, ahụmahụ ọkachamara alo na nnyocha ndị e mere chọrọ ekenye ọgwụgwọ kwesịrị ekwesị. Ọ dị mkpa ịmara na chlamydia n'oge ime bụ nnọọ ize ndụ maka nwa e bu n'afọ, ọrịa ahụ n'onwe ya na-adịghị agafe, na ọgwụgwọ kwesịrị amanyere bụ iwu. Mgbe a ọgwụgwọ a na-emekarị ekenịmde regenerative ọgwụ mbo mbuli dịghịzi usoro ma weghachi nsia osisi nke nwanyị dị ime.

N'ihi ya, i kwesịrị a ọrụ obibia nke nke nke atụmatụ ime, ka oge na-anwale maka na-efe efe nke na-ebute site ná mmekọahụ, na-ebu ọgwụgwọ kwesịrị ekwesị. Buru n'uche na a nwanyi ahu n'oge ime bụ na nke ịrịa ọrịa dị iche iche, ebe ọ bụ na oge a dịghịzi usoro dịtụ belata, n'ihi ya, ọ dị mkpa iji na-eduzi a ụzọ ziri ezi nke ndụ, ewepu-ekwe omume nke ọrịa na chlamydia ma ọ bụ ọrịa ndị ọzọ.

Similar articles

 

 

 

 

Trending Now

 

 

 

 

Newest

Copyright © 2018 ig.atomiyme.com. Theme powered by WordPress.