Onwe-cultivationAkparamaagwa

Psychology: ebe na-amalite na-amụta na ha onwe ha

Otu n'ime ihe ndị dịgasị iche iche nke ndụ mmadụ n'ime ohere nke onye na-anọgide na-amaghị ọtụtụ. Na nke a n'ime ndụ ihe dị mkpa maka a onye na ọtụtụ ụzọ karịa n'èzí n'ihi mkpasasị uche nke psyche, adịghị agwọ ruo ọtụtụ iri afọ, n'adịghị ahụ unan. Ọ maara nke ọma ndị ọkà n'akparamàgwà mmadụ - ndị na ndụ ha na-ewepụtara na-amụ mkpụrụ obi nzuzo. Na, n'ezie, ọ bara uru ịghọta ọchịchọ nke ndị ọzọ.

Ònye steepụ na ụzọ nke mmụta, m ga-aga n'ụzọ siri ike. Gịnị bụ isi ihe isi ike nke na-amụ ihe mere na ọ bụ nke siri ike ka nna sayensị nke akparamaagwa; na-amalite na-amụta? Gbalịa ịghọta.

ụkpụrụ

Mgbe mmadụ na-ekpebi na-amụ otú ahụ sayensị ka akparamaagwa, ọ kwesịrị maara na ụkpụrụ nke sayensị. Na-etinye a otutu oge na-agụ dị iche iche akwụkwọ.

Ma ebe na-amalite na-amụ akparamaagwa onwe? Olee otú ịchọta ihe ọmụma isi na nke anyị pụrụ ịdabere na ma na-amụ na sayensị nwere omimi? Enweghị isi banye n'eluigwe, nke iwu na-enweghị ezi sayensị. Nke mbụ, anyị na-amụ isiokwu nke sayensị na ụkpụrụ. Ụkpụrụ - Ịhazi analysis nke ụzọ eji na a sayensị maka ihe ọmụma.

Malite na gị onwe gị. Gịnị mere na ihe mere

The ọmụmụ nke mmadụ akparamaagwa - nghọta nke onwe onye bu n'obi. Ihe mbụ na-aghọta ihe bụ nzọụkwụ mbụ na-amụ nke àgwà ụmụ mmadụ na ọ bu ezi ịghọta na mmepe nke ụmụaka na-enyere ha aka na-eto eto adabako ma ọ bụ onwe ha ibu, ma ọ bụ ga-achọ ibu a ọkachamara na-esi ohere enyere a bịara abịa.

Ọ dịkwa mkpa iji chọpụta tupu nke akuku nke sayensị, ị ga-amụta ụdọ: n'ọnụ ma ọ bụ ihe bara uru. Mgbe niile, ike ahụ, n'amaghị ihe ọ bụ. Karịsịa na oké osimiri nke ozi.

Akwụkwọ na akparamaagwa. Olee mkpa newbie

Ebe ọ bụ na mgbe akwụkwọ amalite amụ akparamaagwa? Ịjụ inyocha ntọala nke ọ bụla sayensị, anyị kwesịrị na-amalite na ihe ndị bụ isi: ihe ndị kasị mkpa, Atiya, okwu na echiche - niile a pụrụ ịchọta ihe ọ bụla akwụkwọ ọgụgụ nke mbụ N'ezie. Ndị a Nkuzi ndị dị na niile obodo ọba akwụkwọ. Ọ bụ ezie na ha adịghị nnọọ agbasi dere, na jupụtara nkọwa na tebụl, ha mkpa ha na-amụta. Next ọ ga-adị mfe. Mgbe na-agụ akwụkwọ a mkpa ka ị mbụ chọta ochie nke akparamaagwa: Jung, Karen Horney, Alfred Adler, Erich Fromm, na, n'ezie, mkpa ka maara na Freud ọrụ.

Mfe na-akpali akwụkwọ Yalom I. "Mgbe Nietzsche ákwá." Ị nwere ike mgbe ịchọ ọ bụla na-ede akwụkwọ akwụkwọ na na direction, nke bụ ugbu a ọzọ na-akpali.

Na-ede akwụkwọ ndị nke ukwuu mkpa ịchọta onye edemede bụ ọkachamara na-arụ ọrụ a na ubi ruo ihe karịrị afọ 10. Ebe ndị ahụmahụ na-eweta na-ede akwụkwọ na-agụ ya, ikike ya, na ọ bụ omume na-ewu ụlọ na-eme n'ọdịnihu.

Anyị ga-echefu na ọkà n'akparamàgwà mmadụ dị mkpa ịmara ihe ndị bụ isi nke nkà ihe ọmụma na nkà mmụta mmekọrịta ọha. Ọ dị mkpa na-etolite a akwalite ọdịmma ndị mmadụ na-eche, sayensị - bụghị naanị chepụtara na adian.

Akụkọ ifo nakwa dere a otutu ihe ọmụma bara uru maka a ga-eme n'ọdịnihu ọkà n'akparamàgwà mmadụ. Oge gboo dere n'ụzọ doro anya nyochaa ọdịdị nke dị n'ime ụwa na omume ya mepụtakwara odide. Karịsịa na-omimi analysis pụrụ ịchọta akwụkwọ site Fyodor Dostoevsky.

Journals na Publications

Na taa incredibly eluigwe nke ozi ka chọta ọnụ na-akpali magazine nke akparamaagwa - abụghị nsogbu. Ọtụtụ mahadum-emepụta ya na magazin na-agbasa na Internet free version nke netwọk kpamkpam free. Ị dị nnọọ mkpa iji chọta magazine, nke ga-abụ maka gị ihe ọmụma na-enye aka gị họọrọ ọmụmụ sayensị.

  • "Russian psychological magazin."
  • Hakirem Magazine "Bulletin VlSU".
  • "Na na Psychology".
  • "The existential ụmụ mmadụ akparamaagwa."
  • Online magazine psychologies.ru.
  • Ọzọ.

Psychologies.ru online magazine kere maka a dịgasị iche iche nke na-agụ akwụkwọ. Ọ bụrụ na ị chọrọ ndị ọkà mmụta sayensị mbipụta dere ruru eru mkpara nke oru, ọ dị mma na-agụ ukara akwụkwọ. Dị ka: "Russian psychological magazin."

World of Psychology. Isi ntụziaka

Olee ebe ndị na-emepe emepe n'oge a akparamaagwa? Otú e si amalite ọmụmụ nke ọchịchọ nke mmepe nke isi ntụziaka nke a ọkà mmụta sayensị? Ị nwere ike ghara ịga nke ọma ihe nile n'otu mgbe, na ọ na-achọrọ ikpebi na direction nke ndị mmadụ ga na-eche ihe obi ike na ọ bụ nso ịmụta ma na-eme.

Classic ebe ndị dị ka ndị:

  • cognitive direction;
  • Gestalt akparamaagwa;
  • associative akparamaagwa;
  • ụmụ mmadụ;
  • miri emi.

Na e nwere ndị ọhụrụ ebe: Psychodrama, ịnye ọzụzọ, transpersonal akparamàgwà na neurolinguistic mmemme.

Nonverbal nkwurịta okwu dị ka ihe ndabere

Enweghị nke ọ na-adịghị ime sayensị nke akparamaagwa? Ebe na-amalite na-amụta? Newbie mkpa ịmụta ma ozizi na omume. Na omume, karị, ozugbo na-arụ ọrụ: ịmụta ige ntị, ịmụta ntị ka ndị na-abụghị ọnụ ịrịba ama. Nke a na-eme bụ ihe dị mkpa dị ka nke ọma dị ka ịmụ asụsụ mba ọzọ, ị ga-ekwupụtakwa na-enye ozugbo.

Non-ịkpọ nkwurịta okwu - a ndumodu ndị ọzọ; Ozizi nonverbal nkwurịta okwu na-ekwu na mmegharị ọdịdị ihu anọ nke onye na-ekwu banyere ndị esịtidem ala nke a ọtụtụ ihe karịa okwu. Good ọkà n'akparamàgwà mmadụ ozugbo "computes" ọnọdụ dị nso a onye ọdịdị ya. Ọbụna ma ọ bụrụ na ị bụghị a ọkachamara na-amụ akparamaagwa, ma naanị mmasị na ya, ndị na-abụghị ọnụ ịrịba ama kwesịrị ịmụta mata. Nke a ga-ikwado nkwurịta okwu na hụrụ n'anya na ndị ọrụ ibe.

Olee àgwà agwa mkpa iwulite

Arụ ọrụ na ndị mmadụ bụ nnọọ ekwe omume na-enweghị ọrụ na ya onwe ya. Ọkà n'akparamàgwà mmadụ - onye-amụrụ uche. Ya mere akparamaagwa na-emeso. Ebe na-amalite ọmụmụ nke omume na nsogbu ndị ọzọ? Na-arụ ọrụ na àgwà ha nke agwa. N'ihi na, na-enweghị ebe ọ maara onwe ya, ndị ọzọ nwere ike ghara mara.

Psyche - ọ bụ chi nwanyị nke mkpụrụ obi, Ya mere, ndị ọkà mmụta sayensị nke mkpụrụ obi na-apụghị na-amụ na-enweghị ịhụnanya maka mkpụrụ obi nke mmadụ. Ị ga-enwe ike itinye onwe gị na ndị ọzọ na na na-anọchi anya ya na mmetụta uche. Ọkà n'akparamàgwà mmadụ na-mkpa a ọma ike maka onwe-analysis na onwe-echiche - ya bụ, ikike ịghọta ha onwe ha obi ala na omume. Ike iru ọnụ kọntaktị ọ bụla onye.

N'ezie, ọ bụghị otú ahụ na-adị mfe nyere ndị na-amụ mmadụ akparamaagwa. Ebe na-amalite? Zụlite mmata. N'ihi na a mbido, a ọkà n'akparamàgwà mmadụ, bụ a isi ihe. Ọ bụrụ na a ọhụrụ ahụ bịaranụ nke ajụjụ: otú na-amalite ọmụmụ nke akparamaagwa naanị, ọ ka mma reformulate - na onye na-amalite ọmụmụ ihe ahụ. Na onwe ya. The ọkà n'akparamàgwà mmadụ na-apụghị idozi ndị ọzọ nsogbu, ma ọ bụrụ na ị na-adịghị amụta obibi ha mgbagwoju nsogbu, egwu na nchegbu.

proxemics

The anya na mkpa ime omume nke ndị dị otú ahụ na mkparịta ụka na-amụ na sayensị ka proxemics. Concept ẹkenam n'ime sayensị site Edward Ụlọ Nzukọ.

Edward Hall ẹkenam ke nkà mmụta sayensị na ụwa nke ndị ọkà n'akparamàgwà mmadụ 4 zones, nke a ga-agbasoriri mgbe emeso:

  • akpachi anya;
  • onye;
  • na-elekọta mmadụ ebe;
  • Public.

Ghọta esịtidem ala nke ndị mmadụ adịghị mfe. Gụọ akwụkwọ adịghị eme ka uche, ma ọ bụrụ na onye ọhụrụ ahụ bịaranụ amaghị esi amata n'ime mmụọ nke interlocutor.

The ọkà n'akparamàgwà mmadụ nwere ike na-etinye mgbali na onye. Mgbe ọ na-soro dịtụ anya, mmadụ ga-adị mechiri emechi na-agaghị ekwe ha n'ime ụwa.

Similar articles

 

 

 

 

Trending Now

 

 

 

 

Newest

Copyright © 2018 ig.atomiyme.com. Theme powered by WordPress.