Ahụ ikeỌrịa na ọnọdụ

Ogbu na nkwonkwo bụ ụkwụ ọgwụgwọ na-akpata

Mgbu na ụkwụ, ọzịza na nācha ọbara-ọbara nke ụkwụ - nile pụrụ ịbụ ihe ịrịba ama nke a na ọrịa ndị dị otú ahụ dị ka ogbu na nkwonkwo. The ọrịa budata gaghịzi a onye ike na-arụ ọrụ, n'ihi na na-eje ije na-aghọ na-egbu mgbu. E nwere ọtụtụ ihe n'ihi na nke bụ nke ogbu na nkwonkwo ụkwụ ala. ọrịa ọgwụgwọ a ga-malitere ozugbo, dị ka e nwere ihe ize ndụ nke nsogbu na-achọ ịwa ahụ na pụrụ iduga nkwarụ.

Atụmatụ nke ọrịa

Ogbu na nkwonkwo na-ewere nkịtị na n'otu oge ahụ onye nke kasị egbu mgbu ọrịa. Ọ e ji mbufụt ke nkwonkwo, nke pụtara n'ihi ọtụtụ ihe, na na nnwụchu ọgwụgwọ na-eduga ná mbibi ha.

Na mbụ, ogbu na nkwonkwo na-atụle a ọrịa ndị agadi. Ma ọbụna na ya na nso nso a chọpụtara na 35 nọ n'agbata afọ. Ọrịa na-emetụta ma ndị ikom ma ndị inyom.

ụkpụrụ nke development

Na nsọtụ nke ọkpụkpụ nke na-ejikọrọ na onye ọzọ, na-agbanwe cartilage bụ a siri ike porous Ọdịdị. Ọrụ ya - na-ebu ihe amortization ọrụ mere na ndị mmadụ nwere ike na-awụlikwa elu, na-agba ọsọ, na ọkpụkpụ na-adịghị emetụta.

Nkwụsị nke cartilage emi odude ke Capsule, nke a na-akpọ "na-echebe nkwonkwo." Ọ bụ uko n'oké ya Ọdịdị. Inside na Capsule bụ synovial ọmụmụ haziri maka lubrication nke na nkwonkwo, nke mere na o, n'aka, dị mma na gliding ngagharị. On top of niile a ọmụmụ nourishes na cartilage, adịghị ekwe ka ya kpọrọ nkụ ma na nká ngwa ngwa.

N'ihi na ọnụ ọgụgụ buru ibu nke na-akpata na articular cartilage nke na-emepe emepe ihe mgbu usoro, nke a na-akpọ ogbu na nkwonkwo na nkà mmụta ọgwụ. The ọrịa pụrụ imetụta ọ bụla na nkwonkwo.

ụdị

Dabere na ihe na-akpata, ogbu na nkwonkwo kewa:

  • isi (isi ihe mere - nkwonkwo mmebi);
  • abụọ (na-emepe emepe ka a n'ihi nke ndị ọzọ pathologies).

The ọrịa nwere ike ịbụ nnukwu na-adịghị ala ala iche-iche. Na nnukwu ụdị ọrịa na-emepe emepe ngwa ngwa, na ịrịba mgbu ya na isi. The-adịghị ala ala ụdị e ji a ngwa ngwa usoro na oge nke nlọghachi azụ na ngbaghara.

Iche ogbu na nkwonkwo na-emetụta nkwonkwo-ukwu:

  1. Ọrịa ogbu ogbu na nkwonkwo ụkwụ. Ihe kpatara - ndị mebiri nke dịghịzi usoro. Nke a na umu dị ike ibibi obere nkwonkwo na na-na tojupụtara. Nkwonkwo-amalite ebikọta, deform, ime ka onye ịrịba mgbu. Ọrịa ogbu ogbu na nkwonkwo na-amalite ngwa ngwa nke na n'ime afọ ole na ole na-enwe ndidi na-nkwarụ. Nke a na ụdị ọrịa bụ isiokwu ọbụna na-eto eto, ọ na-chọpụtara ọzọ mgbe ndị ikom nọ.
  2. Osteoarthritis. Udiana ọrịa, nke dabeere ogbu na nkwonkwo. Cartilage anụ ahụ na-ebibi nwayọọ nwayọọ. On nkwonkwo apụta growths ụkwụ amalite deform. Chọpụtara na ma ndị ikom ma ndị inyom, ndị ọzọ na-na ndị agadi.
  3. Gouty ogbu na nkwonkwo. Mgbaàmà na ọgwụgwọ nke ụdị nwere onwe ha e ji mara. Ọ na-amalite dị ka a n'ihi nke metabolic ọrịa nke uric acid, nke na-eduga ná deposition nke urate na nkwonkwo. Ihe ọ na-ata ahụhụ mkpịsị ụkwụ ukwu, nke bụ a "okuku." Ọtụtụ mgbe a na ụdị ọrịa na-chọpụtara na mmadụ.
  4. Mere ogbu na nkwonkwo. Ihe kpatara - na na-efe efe, ebelatawo dịghịzi usoro. Dị otú ahụ ogbu na nkwonkwo na-amalite ozugbo. Ihe ize ndụ ebe kasị yiri ka ikom katatụrụ.

E nwekwara echiche nke monoarthritis (meriri nkwonkwo) na polyarthritis (ọnwụ nke multiple nkwonkwo).

ihe

Nke bụ eziokwu na ihe nile na-ejikọrọ na ahu - a maara nke ọma bụ eziokwu. Ọ bụla enweghị nchịkwa usoro emetụta n'ozuzu ike, gụnyere nwere ike ime ka ogbu na nkwonkwo. Na-akpata ọrịa dịgasị iche iche:

  1. Autoimmune ọnọdụ. The na-emepụta-alụso ọrịa ọgụ nke gburịta ya mkpụrụ ndụ, chee ha maka mba ọzọ. Ọ nwere ike imetụta na cartilage.
  2. Dị iche iche na-efe efe. Mgbe Capsule esịmde a na nje bacteria ma ọ bụ a ero, ọ ga-eduga mbufụt. N'ihi ya, cartilage na-amalite imebi ala. Ọtụtụ mgbe na-aghọ ihe na-akpata strep ọrịa, tubercle nje na-akpata na chlamydia. Ha akpasu ahụ na-ebibi ya mkpụrụ ndụ, na a na-akọwa ha dị ize ndụ.
  3. Ọ bụla ihe ọjọọ. Mgbe mmadụ dara, kụrụ ike, ọ pụrụ ịkpata mmerụ ahụ na uturu anu anụ ahụ, ọdịdị nke cracks na ya. E nwere ihe dị otú ahụ dị ka a na-adịghị ala mmerụ. Anyị na-ekwu okwu banyere ngafe arọ, nke na-akpata a mgbe nile na-nje na ụkwụ na-eduga ná mmepe nke ogbu na nkwonkwo.
  4. Birth ntụpọ. Ọ bụrụ na e a club ụkwụ ma ọ bụ ewepụghị ụkwụ, site na nwere ike mebiri emebi ụkwụ nkwonkwo. Kwụsị na-ata ahụhụ si na-ekwesịghị ekwesị na-ekesa ibu.
  5. Genetic pụrụ ịrịa.
  6. Age. Ọ na-kweere na ndị okenye ndị mmadụ, onye ọzọ yiri ka na-ogbu na nkwonkwo, na ụkwụ, na ọgwụgwọ nke na nke ga-adabere na afọ nke ọrịa. Ma, e nwere mgbe mgbe ọrịa na-chọpụtara ọbụna ụmụaka.
  7. Ogbenye oriri na-edozi. Ọ bụrụ na ahụ na-efunari vitamin, minerals na Chọpụta ọcha, nke na-eduga ná eziokwu na nkwonkwo na-adịghị isiokwu okwu ndị dị mkpa maka ha kwesịrị ịrụ ọrụ. N'ihi ya, cartilage thinning.
  8. Low ma ọ bụ oké emega ahụ. Ọtụtụ mgbe, ogbu na nkwonkwo nke mkpịsị ụkwụ ukwu na ndị ọzọ na nkwonkwo-amalite nkụzi na egwuregwu n'ihi na ha ọkachamara ọrụ (oké ibu na ụkwụ).

Malite ihe:

  • akpata nchekasị;
  • hypothermia;
  • ime;
  • yi esika na-ata akpụkpọ ụkwụ, ikiri ụkwụ;
  • àgwà ọjọọ (mmanya, ise siga);
  • helminthiasis;
  • psoriasis;
  • arịa ọrịa shuga;
  • gout.

na-egosi

Ka egosiwokwa ogbu na nkwonkwo ụkwụ? Ọgwụgwọ na mgbaàmà nke ọrịa na-adabere na ngwa mmepe nke aza. Ná mmalite, mmadụ nwere ihe mgbu na ụkwụ na-erukwa na n'oge ruo n'oge. Ụtụtụ e nwere obere ikwesi, ma mgbe na-ekpo ọkụ na-elu-ọ na-aga. Site na njedebe nke ụbọchị nnọọ ike gwụrụ ụkwụ. ndị mmadụ na-emegharị ndị a mgbaàmà na ike ọgwụgwụ na-adịghị na-aga na nke dọkịta.

The ọrịa amalite na ihe mgbu ahụ na-amụba. Ihe niile na-kwukwara na-ọzịza nke ụkwụ, e nwere a reddening nke anụ na-emetụta nkwonkwo. Ihe kpatara - ego nke synovial ọmụmụ na-ngwa ngwa na-amụba.

Common mgbaàmà ndị:

  • deformation ụkwụ;
  • akpata oyi, malaise (mgbaàmà yiri catarrhal ọrịa);
  • guzobere bumps, ọnụ na otụk nkwonkwo;
  • Obodo okpomọkụ abawanye;
  • Man na-aghọ siri ike na-eje ije;
  • gait mgbanwe;
  • mgbe ụfọdụ na ụba ahu okpomọkụ.

nnyocha e mere

Gịnị ka m kwesịrị ime ma ọ bụrụ na m nwere ogbu na nkwonkwo, na ụkwụ? Mgbaàmà na ọgwụgwọ nke oyiri ọrịa. Mgbe ihe ịrịba ama na-egosi na ogbo nke ọrịa na ya ụdị, mere, na ichughachiazu nhọpụta nke ọgwụ. Ọgwụgwọ nke ọrịa kemgbe a podiatrist ma ọ bụ a rheumatologist, nke a ga-kwara na mbụ mgbaàmà nke ọrịa.

The dọkịta ga-enyocha ndị ọrịa ụkwụ, na-eru ntị:

  • udi nke ụkwụ;
  • agwa ngagharị;
  • gait;
  • ọnọdụ nke anụ na ebe nke ọrịa na nkwonkwo;
  • obodo okpomọkụ.

Maka ezi nchoputa na nhọrọ nke irè ọgwụgwọ ga-mkpa ruo ọzọ ule:

  • X-ụzarị ụkwụ;
  • Ultrasound nke nkwonkwo;
  • CT na MRI;
  • ọbara analysis;
  • mgbapu (maka nnyocha nke synovial ọmụmụ).

ọgwụgwọ

Olee aka na a ndidi na a nchoputa nke "ogbu na nkwonkwo, na ụkwụ"? Ọgwụgwọ a ga-malitere ozugbo. Na ọrịa a na-achọ mgbagwoju obibia:

  • usoro ọgwụ;
  • achọghị;
  • physiotherapy, egosipụta ọgwụ;
  • ịwa ahụ (na oké ikpe).

aṅụ ọgwụ

Ọgwụ ndị na-kenyere ogbu na nkwonkwo:

  • mgbochi mkpali;
  • mgbu relievers;
  • ọgwụ nje;
  • hondroprotektory;
  • glucocorticosteroids (intraarticular injection).

Ma ụfọdụ ọgwụ ndị ezughị imeri ọrịa.

nri

Nri maka ogbu na nkwonkwo na-elekwasị anya na mbenata na ojiji nke ngwaahịa na a ọnụ ọgụgụ buru ibu nke purines. Nke a azu, anu, agwa, na mmanya. Ogbu ndidi ga-esịne ke nri nke ọhụrụ na akwụkwọ nri, mkpụrụ osisi, herbs, nye mmasị na porridges, karịsịa millet. Aṅụ ọchịchị dịkwa mkpa. N'ụbọchị ga na-aṅụ mmiri 2 lita. Ọ bụrụ na onye ọrịa na-enwe mmasị tii, ọ dị mma na-enye mmasị na green. I nwere ike na-aṅụ mkpụrụ ọṅụṅụ, mkpụrụ ọṅụṅụ, ma na a kacha nta ego nke sugar ma ọ bụ ọ.

Diet ogbu na nkwonkwo ịchọ ụba calcium-nwere ihe oriri iwesa. Bụ ihe ọ bụla ji mmiri ara ehi na ngwaahịa. Efere na nza nke mara abụba + na carbohydrates ga-ebelata.

ọrụ

Ịrịba Ama bughi mgbanwe nke ụkwụ na-achọ ịwa ahụ. N'ọnọdụ dị otú a ọrịa na-eji:

  • arthroplasty;
  • arthroplasty;
  • resection hammertoes mkpịsị aka.

Omenala ụzọ nke ọgwụgwọ

Gouty ogbu na nkwonkwo, mgbaàmà na ọgwụgwọ nke nwere onwe ha mara, na-achọ excretion nke urate. Ka mkpochapu mbufụt na ụdị ndị ọzọ nke ọrịa. N'ihi nke a, ndị dọkịta nwere ike ịbụ otu n'ime ụzọ na-atụ aro na omenala na nkà mmụta ọgwụ (na Nchikota na-aṅụ ọgwụ).

Kasị Popular Recipes:

  1. Yabasị efere. Iji kwadebe ọgwụ ga-mkpa obụpde a liter nke mmiri a iko ahu ihe na a ụta. Were 100 ml ugboro 3 kwa ụbọchị.
  2. Herbal tii. I nwere ike iji ihe ọ bụla herbs nwere mgbochi mkpali mmetụta. Ime biya na ihe ọṅụṅụ tii kwesịrị ọtụtụ ugboro n'ụbọchị.
  3. Bat na brine. Na mmiri (kwesịrị-ekpo ọkụ) itughari nnu (5 L mmiri polstakana nnu). Jide obo ụkwụ a ngwọta maka 15 nkeji.

Gịnị iwu ga-agbasoriri na nchoputa nke "ogbu na nkwonkwo"? Na-akpata ọrịa na-onwe-nkọwa.

General aro:

  • kwụsị yi uko akpụkpọ ụkwụ, elu ọba ụkwụ;
  • họrọ akpụkpọ ụkwụ na njiko support, na a na ok backdrop;
  • chebe gị ụkwụ ihe mmerụ ahụ;
  • ajụ oké ibu;
  • ifelata;
  • -emezu ihe nile dọkịta emek.

Similar articles

 

 

 

 

Trending Now

 

 

 

 

Newest

Copyright © 2018 ig.atomiyme.com. Theme powered by WordPress.